Otvorene sa postaviť proti mafii na Sicílii znamená byť pripravený obetovať jej aj život – svoj život i život svojich najbližších. Takémuto trestu sa za svoj otvorený boj proti organizovanému zločinu nevyhol sicílsky prokurátor Giovanni Falcone a o 57 dni neskôr aj jeho nástupca Paulo Borsellino.
Ich predchodcom bol duchovný otec ťaženia proti mafii sudca Rocca Cinnici, ktorý bol zavraždený dňa 29. júla 1983 v Palerme výbuchom bomby v aute, pri odchode z domu do práce, spolu s ním zahynuli aj jeho dvaja bodyguardi (osobní strážcovia)
Giovanni Falcone neúnavne bojoval proti organizovanému zločinu spolu s blízkym priateľom a spolupracovníkom Paolom Borsellinom, Roccom Chinnicim, Cesarom Terranovom a mnohými inými poprednými tvárami talianskeho súdnictva, usilujúcimi sa rozložiť sicílsku mafiu. Stáli na začiatku boja proti tradičnému vojensko-teroristicky organizovanému svetu organizovaného zločinu v Taliansku a všetkým jeho spolupracovníkom a ochrancom. Vďaka ich snahe sa podarilo rozbiť tradičné štruktúry Cosa Nostry a začalo sa vyšetrovanie, ktoré spôsobilo pád viac než stovky najvýznamnejších politikov, vrátane dvoch premiérov.
Falconeho celoživotná snaha vyústila do súdu, aký Sicília ešte nezažila. Proces sa začal vo februári 1986 v Palerme a trval do decembra 1987. Počas neho bolo súdených takmer štyristoosemdesiat členov mafie, a odsúdených ich bolo tristošesťdesiat. V celom procese bola kľúčovou výpoveď mafiánskeho esa Tommasa Buscettu, ktorý sa preslávil ako jeden z mála, kto si verejne dovolil porušiť omertu (mafiánsky zákon mčania). Buscetta sa neskôr vyjadril, že Falcone bol jediným sudcom, ktorého si váži a ktorý s ním jednal slušne.
Dňa 23.mája 2017 uplynie 25 rokov vraždy sudcu Giovanni Falcoheho talianskou mafiou Cosa nostra. Dňa 23. mája 1992 ho spolu s manželkou a troma osobnými strážcami zavraždili v talianskom Palerme. (Na jeho vraždu použili asi 300 až 400 kg nálož, ktorú umiestnili pod vozovku, do kanalizač-nej rúry, po ktorej prechádzala kolóna s autami z letiska). Po Falconeho smrti sa v Taliansku zdvihla vlna odporu proti mafii, organizovali sa protestné akcie a spontánne vznikali spolky, ktoré mali za cieľ donútiť vládu, aby prijala ostrejšie opatrenia proti mafii.
Pomyselné žezlo v boji proti mafii prevzal Falconeho priateľ Paolo Borsellino. Svojho kolegu však prežil len o necelé dva mesiace. Bol zavraždený 19. júla 1992 spolu s piatimi osobnými strážcami. Na pamiatku sudcov Falconeho a Borsellina bolo letisko v Palerme pomenované na Falcone-Borsellino Airport.
Dňa 13. novembra 2006 označil časopis Time Paola Borsellina a Giovanniho Falconeho za hrdinov posledných 60 rokov.
V januári 1993 zadržala polícia mafiánskeho bossa Riinu, ktorý sa niekoľko rokov skrýval. Bol odsúdený na doživotie, okrem iného aj za vraždu Falconeho a Borsellina (ich smrť mala byť odplatou za mafiánske procesy a výstrahou pre ďalších, ktorí by v nich chceli pokračovať).V máji 1996 zatkla polícia mafiána Giovanniho Bruscu, ktorý bol zodpovedný za Falconeho vraždu.
V decembri 1999 probiehal nový proces s osobami zodpovednými za vraždu sudcu Borsellina. Medzi odsúdenými bol aj Bernardo Provenzano (keďže sa skrýval, bol odsúdený v neprítomnosti).Niektorí odsúdení boli v roku 2002 prepustení z väzenia za to, že budú svedčiť proti ďalším mafiánom. Vďaka systematickej práci proti mafii mohol štát podľa prokurátora okrskového riaditeľstva v Palerme Michela Prestipina zasadiť Cosa nostra tvrdé rany na čele s uväznením niektorých vodcov, ako napr. Bernarda Provenzana, dolapeného v roku 2006. Aj tento „šéf séfov“ bol medzi objednávateľmi Falconeho vraždy.
Odvtedy však mafia akoby zmenila taktiku a prijala tzv. mafiánsky mier (pax mafiosa), ktorý polícii sťažuje prácu, lebo ustanovuje určitý zmier vnútri mafiánskych skupín. Hovorí sa dokonca o zmene záujmov mafie. Prokurátor Prestipino na to hovorí: „Mafia, odkedy existuje, má jediný záujem, a tým je protiprávne hromadenie bohatstva. To, čo sa mení, je spôsob, ako dosahovať tento cieľ. Existuje na to celá séria metód. Čím viac je organizácia zakorenená na danom území, tým viac to znamená aj vzťahy s jednotlivými zložkami spoločnosti, so svetom rozličných pracovných profesií, politiky, infiltráciu do verejnej administratívy. Ale toto je len prostriedok, ktorým sa dosahuje cieľ, a síce protiprávne hromadenie zdrojov, predovšetkým prostredníctvom kontroly rozdeľovania verejných peňazí.“
Tieto vety sú aktuálne aj na Slovensku, Aj u nás prešla mafia od výpalného, vrážd na objednávku až k „bielym golierom“ (zločin sa zmenil z mafiánskeho na manažérsko- podnikateľský, násilie ustupuje do úzadia, mafia sa viac zaujíma o podvody pri odpočtoch DPH, úverové podvody či spreneveru). Vyzerá to akoby naše podsvetie, politici, oligarchovia (superboháči, ktorí majú politický vplyv) chodili na stáže k talianskej Cosa Nostre. Aj ked naša mafia nemá meno je tu prítomná, všetci o nej vieme, je skoro ako „Columbova žena“, nikto ju nevidel, ale všetci vieme že existuje.
Máme ústavu a zákony, ktorými sa majú jednotlivé zložky štátnej a výkonnej moci riadiť. Zákon o sudcoch 385/2000 Z.z , V § 2, odstavec 2 sa píše „ Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.“ V § 2, odstavec 3 „Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.“
Zákon o prokuratúre 153/2001 Z.z., § 5
Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný
a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
c) chrániť verejný záujem,
d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
Prečo to píšem ? Lebo na príklade odvahy sudcov v Taliansku je vidieť jasný príklad toho, že v boji proti mafii, korupcii a organizovanému zločinu sa dá bojovať len svojou vlastnou odvahou, zmyslom pre spravodlivosť, čestnosťou. Žiadna hra „Naši, Vaši“. Politika nepatri do polície a súdnictva, všetci vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia musia byť slobodní v rozhodovaní podľa zákona. Nesmú brať ohľad na stranu a ľudí, ktorí sú pri moci, bez ohľadu na postavenie a funkciu Tak by sme aj my mohli dočkať veľkých súdnych procesov, tak ako svojho času v Taliansku. Píše sa rok 2017, v ktorom roku to asi bude? Vážení páni policajní vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia, je najvyšší čas začať konať. Ak sa „Skutok stal“ vec je vo Vašich rukách. Len je na mieste otázka „Na ktorú stranu sa postavíte ?“
Charta základných práv Európskej únie, Hlava III, Článok 20 Pred zákonom sú si všetci rovní.
Všetci by sme si mali byť rovní nie len v právach ale aj povinnostiach. Prečo by sa mala dostávať spravodlivosť len bohatým a bohatí by mali byt nepostihnuteľní ?
Celá debata | RSS tejto debaty